reklama

Dráhami

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Na stolíku som mal položenú knihu a na nej kávu. Od rána som nejedol a hoci som mal v pohode stíhať obed, zabudol som sa v kníhkupectve, na také dve hodinky, a na vlak som musel bežať. Kufor som vyhodil nad seba, sadol si na svoje miesto a dal som sa pozerať na svojich spolucestujúcich.
 Boli pomerne odlišní. Človek by možno bol povedal „starší pán s mladšou slečnou“. No keď som na nich zahľadel bližšie, sledoval som ich riadnu chvíľu, zazdalo sa mi, že badám podobu nosa, brady a zubov. Prehodnotil som prvotný dojem a rozhodol som sa, že ich budem považovať za otca s dcérou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Mali sme za sebou asi polhodiny cesty, keď vytiahla z batohu plastovú dózičku. Na plátky pokrájaný syr, presne štyri kúsky, ktorý si hovel popri štyroch plátkoch paradajky na zelenom šaláte. Z bočného vrecka na nohaviciach vytiahla tenkú plastovú vidličku a ďobla ňou do otca, ktorému padala hlava raz na jednu, raz na druhú stranu. Pošepky sa ho spýtala, či si dá z jej výdatného jedla aj on. Najprv ním trhlo, snáď sa mu niečo snívalo, pohľadom zhodnotil celú situáciu a potom absolútne výrečne oči znovu zatvoril a nechal hlavu padnúť do druhej strany. Ja som slečnu sledoval. Snažila sa opatrne napichnúť najskôr šalát, potom paradajku, nakoniec i syr. No nič z toho na vidličke neskončilo. Snaha dievčaťa pokračovala, jemne nabodávalo syr, ktorý bol asi najochotnejší podriadiť sa hrotom vidličky. Na piaty či šiesty raz putovala vidlička slečne do úst. Ďalšie jej pokusy boli úspešné a mne sa odchcelo sledovať ju. Vrátil som sa teda k predošlej činnosti a sledoval som názvy staníc, ktorými sme prechádzali.
 Po niekoľkých minútach som postrehol, že pán dosníval a šmátra v batohu. Zameral som sa teraz naňho, no snažil som sa byť nenápadný, keďže som oboch asi desať minút na začiatku cesty pomerne náruživo okukával. Pána vari môj pohľad vtedy pálil, takže približne osem minút pozoroval aj on mňa. No ja sledujem ľudí všade. V metre, v električke, v autobuse, vo vlaku, na zastávkach, skrátka všade, čo je akosi späté s dopravou. Je to taká moja úchylka. Musím si zhodnotiť, či by niekto(rá) za to stál, alebo práve nestál.
 Pán vypátral na spodku batohu bagetu. Pre zmenu teraz štuchol on svojím bucľatým ukazovákom do slečninho chudučkého ramena s ponukou bagety. Slečnin pohľad bol však rovnako významný ako ten jeho pred niekoľkými chvíľami a ja som sa musel usmiať. Možno by sa nechala presvedčiť na ten šalát, čo z bagety trčal. Každopádne sa však znovu oddávala telefónu. Každý z nás sa venoval svojim veciam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Snáď však boli pár. Tú podobu, ktorú som spočiatku považoval za dedičnú, som si možno len vsugeroval. Nemám totiž toto rád, tieto prílišné vekové rozdiely.

 ...

 Na(ne)šťastie však, v okne je odraz.
 Určite sú pár.

Michaela Šusterová

Michaela Šusterová

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študentka vysokej školy, ktorú občas nenechá v noci tá takzvaná múza spať a dokopáva ju k tomu, aby svoje myšlienky položila na papier. Zoznam autorových rubrík:  PoéziaPrózaSpoločnosťNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu